Z histórie spracovania koží

Publikované v: Koža a materiály Publikované:

Tisíce rokov bolo hlavným zamestnaním pračloveka popri zbere plodín poľovanie na zver. Zver bola hlavným živobytím pračloveka. Jej kosti potreboval na výrobu rôznych nástrojov a kožu na ošate nie až do doby, kým nevyspel na vyšší stupeň kultúry, kým sa nenaučil spracúvať rastlinné vlákna a textilné tkanivo.

Pračlovek musel často opravovať svoj primitívny oblek zo surovej kože, aby sa lepšie chránil pred zimou, dažďom, pred ostrými tŕňmi a pazúrmi dravých zvierat, ako aj pred zbraňami nepriateľa. Vlhkú surovú kožu obsúšal spočiatku len na slnku a vzduchu, potom však musel zasa zatvrdnuté a zrohovatené miesta zmäkčovať. Neskôr obsúšal kožu už nad ohňom, pričom pozoroval, že koža sa stala mäkkšou a trvanlivejšou, keď ju sušil dymiacim ohňom a keď rozpustený loj zatiekol na obsušené miesta. Týmto primitívnym spôsobom vyrobil pračlovek ešte aj dnes dobre známu mastnočinenú kožu (zámišovú).

Tento pravdepodobne prvý spôsob spracovania surových koží sa postupne zdokonaľoval a zrýchľoval tým, že zo surovej kože pred vysušením najprv zodrel kamennými nástrojmi mäso a podkožné väzivo, aby do koženého tkaniva mohol lepšie vsiaknuť tuk.

Okrem kamenných škrabákov z doby kamennej zachovali sa aj škrabáky kostené, tvarom nápadne podobné dnešným garbiarskym kosám.

Neskoršie sa nielen z rubu surových koží odstraňovalo mäso a podkožné väzivo, ale sa aj z líca zdierala miernym nahnitím alebo naparením uvoľnená srsť. Po očistení koží na rube i na líci získal už takzvanú holinu, resp. čisté kožné tkanivo, ktoré musel opakovaným vtieraním zvieracieho tuku mastiť a obsúšať, aby ho konzervoval proti hnilobe, čiže vyčinil na hotovú kožu, a tak získal elastickú vodotesnú, proti vonkajším vplyvom odolnú hmotu.

Postupne si človek túto ťažkú prácu uľahčil objavom, že mozog zvieracej lebky napomáha čiastočnú emulgáciu tuku, ktorá urýchľuje premostenie kožného väziva. Aj tak však musel kožu dlho a niekoľkokrát mazať zmesou mozgu a tuku, nad ohňom vysúšať a nevsiaknutú masť znovu vtierať do kože, pričom si pomáhal kudlením, dupaním a cepaním nemastených koží a na veľmi zatvrdnutých miestach aj žvýkaním. Indiánske ženy a starci používajú tento spôsob ešte aj dnes.

Okrem tohto namáhavého a dlhotrvajúceho spôsobu výroby mastnočinených koží bol neskôr iste známy aj iný spôsob činenia koží, a to rastlinnými trieslovinami a kamencom.

Garbiari takmer od nepamäti až do XIX. storočia vyrábali kože bez podstatnejšej zmeny. Podstatná zmena v remeselníckej výrobe nastáva až po roku 1880 zavádzaním tzv. vichsových koží (trieslová prírodná kravina), t. j. menej mastených koží prírodnej trieslovej farby; tento druh bol pre vzrastajúcu výrobu mestskej a vojenskej obuvi vhodnejší.

Vynájdením anilínového farbiva namiesto používaných rastlinných farbív nastáva značný pokrok v príprave farbených koží a kožiek rôzneho druhu.

Rozhodujúci pokrok vo výrobe remeňa v Európe prináša dovoz surových koží zámorských a trieslovín s vyšším obsahom činiacich látok. V európskych štátoch sa do roku 1880 vyčiňovali surové kože takmer výlučne z domácej suroviny a domácou dubovou kôrou na tmavohnedú, čiastočne však aj svrčinovou kôrou na svetlejšiu hnedú farbu, kým v Rusku aj vŕbovou kôrou, ktorá obsahuje značne menej trieslovín, ale zafarbuje kože na svetlohnedú farbu.

V druhej polovici 19. storočia sa z remeselníckej ručnej výroby rapídnym tempom vyvinula fabrická stredná výroba a veľkovýroba. Po prechode na činenie koží so zahustenými extraktmi, vynájdenými v Anglicku a Francúzsku, dosiahla Európa v strojovej výrobe svetové prvenstvo.

Nepopierateľná je skutočnosť, že čisto vegetačným (pomocou trieslovín), studeným, pomalým, až 150 týždňov trvajúcim spôsobom vyčinené kože sú kvalitnejšie, trvácejšie a nepremokavéjšie než dnes v otáčavých činiacich sudoch a trieslových brečkách len štyri týždne trvajúcim spôsobom vyčinené kože.

Priznávajú sa patenty na rôzne spôsoby výroby koží železitými a chrómovými sol’ami, patenty vynašli chemici, medzi ktorými je ako prvý roku 1861 prof. Knapp, roku 1878 Dr. ch. Heisinger a ďalší.

Do I. svetovej vojny výrobu trieslom činených koží na 90 percent vytisla a svetové prvenstvo dosiahla gigantická firma H. C. Heyl Worms v Nemecku.Ďalší rozvoj výroby podstatne ovplyvnila bývalá firma Badische Anilín- u. Sodafabrik Ludwigshafen a. Rh. vynálezom syntetických a výmenných trieslovín.

Správnym používaním týchto náhradných a výmenných, na vedeckom podklade vyrobených umelých trieslovín, spolu s rastlinnými trieslovinami domáceho pôvodu, sa čas celkovej výroby aj trieslových zvrškových koží skrátil na 4 týždne. To umožnilo udržať výrobu aj v čase vojnovej hospodárskej blokády a vyplniť požiadavky na kožu na výrobu civilnej a vojenskej obuvi za I. svetovej vojny.

Nedeľa Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December
shopping_basket